Psychológia

Predmety

Psychológia

Predmety

Informácie o predmete

Psychológia (seminár zo psychológie) je súčasťou modernej školy, ktorá vychováva mladých, empatických a sociálne cítiacich i mysliacich ľudí so záujmom aj po ukončení školy stavať na svojich vedomostiach a zručnostiach, ako ich aj dopĺňať a využívať vo svojom súkromnom či pracovnom živote. Je  to voliteľný predmet v 3. a  v 4. roč. štvorročného štúdia alebo v 7. a 8. ročníku osemročného štúdia na gymnáziách. Oboznamuje študentov s podstatnými faktami a zaujímavosťami vybraných psychologických disciplín ako sú všeobecná, vývinová/ontogenetická, sociálna psychológia a psychológia osobnosti a zdravia. Vychádza zo vzdelávacej časti „Človek a spoločnosť!“

Využitie poznatkov umožňuje jednotlivcovi lepšie spoznať seba samého a ľudí okolo seba, orientovať sa v palete medziľudských vzťahov, zvládať náročné životné situácie, efektívnejšie riešiť problémy a konflikty a účinnejšie riadiť a regulovať svoje prežívanie a správanie. Obsah učebného predmetu má integrujúci charakter, spája vedomosti, spôsobilosti a zručnosti nadobudnuté počas štúdia v ďalších  vyučovacích predmetoch. Psychológia je hraničnou vedou stojacou  medzi spoločenskými a prírodnými vedami. Jej predmet skúmania má prírodovedecké, ale aj spoločenské aspekty. Zaoberá sa skúmaním, výkladom, ovplyvňovaním a prognostickým hodnotením správania a prežívania človeka, alebo skupiny ľudí psychologickými metódami a technikami.

Cieľom vyučovacieho predmetu psychológia je poskytnúť žiakom prehľad podstatných faktov a  zaujímavostí zo základných psychologických disciplín, poskytnúť im súbor vedomostí, zručností a kompetencií o psychológii. Žiak dokáže na primeranej úrovni rozpoznať základné psychologické pojmy, kategórie a ich vzťahy. Vie interpretovať a prezentovať podstatu psychologického výkladu ľudského prežívania a správania z pohľadu rôznych psychologických smerov a prúdov.

Osvojené základné psychologické poznatky a ich veku primeraná miera zvnútornenia majú  mnohostranné vzťahy k poznávaniu, správaniu a individuálnemu kognitívnemu a emocionálnemu rastu žiaka.

Žiaci dokážu vysvetliť individuálnosť ako aj začlenenosť osobnosti do sociálneho prostredia a ich podiel na duševnom zdraví. Primeraná  interpretácia (nielen) psychologických poznatkov uľahčuje sebapoznávanie, nabáda k sebakontrole, sebavzdelávaniu a k záujmu o duševnú hygienu a k starostlivosti o duševné zdravie seba a svojich blízkych, prispeje k príprave na vysokú školu a pracovné zaradenie. Žiaci majú snahu o  samostatné, pohotové a vhodné uplatnenie osvojených poznatkov, postojov, morálnych hodnôt pri výklade, posudzovaní a riešení situácií, ktoré navodzuje sociálna skutočnosť (napr. výchova, partnerské vzťahy, medzigeneračné vzťahy, budúca profesionálna orientácia žiaka, zamestnanosť/nezamestnanosť, životný štýl a duševné zdravie). Poznávanie duševného  života človeka umožňuje žiakom orientovať sa v poznávaní a chápaní seba, iných ľudí, vedome zdokonaľovať komunikáciu, medziľudské vzťahy a tvoriť vlastný zdravý životný štýl.

Možnosti uplatnenia a využitia psychológie: VŠ odbory zamerané na štúdium praktickej psychológie ako školská, poradenská, pracovná a klinická psychológia, elementárna pedagogika, logopédia, medicína, psychiatria a neurológia, súdna, vojenská či policajná psychológia, učiteľstvo psychológie, trestné právo, kriminalistika a kriminológia, športový a dopravný psychológ, v povolaní ako personalista či recruiter, oblasť marketingu a reklamy… a v neposlednom rade pre seba!

Predmet psychológia vyučujú Mgr. Hana Šuchová a Mgr. Marcela Jáhnová ako 3 alebo 4 hodinový voliteľný seminár v treťom/siedmom a štvrtom/ôsmom ročníku 4/8 ročného štúdia. Psychológiu majú v aprobácii aj páter Mgr. Juraj Gendiar, SchP a Mgr. Andrea Olachová. Žiaci s ňou prichádzajú do kontaktu aj v predmete spoločensko-vedný seminár, ktorý vyučuje Mgr. Ing. Jana Urbanová.

Mgr. Hana Šuchová

PSY, NEJ


Mgr. Marcela Jahnová

PSY, ANJ


Zo súťaží sa žiaci v rámci psychológie zúčastňujú hlavne SOČ (stredoškolská odborná činnosť), kde dosahujú krásne výsledky a umiestnenia.

Výučba psychológie prebieha z významnej časti aktívnou, tvorivou a hravou formou, ktorá slúži hlavne k nadobúdaniu dôležitých sociálno-psychologických zručností u žiakov, potrebných nielen pre vlastný budúci profesijný či rodinný život, ale aj osobnostný rast a pre formovanie akýchkoľvek medziľudských vzťahov. Je pestrá a variujúca, s ohľadom na aktuálne problémy a spoločenské javy. V rámci predmetu psychológia žiaci veľa diskutujú, pozerajú filmy s psychologickou tematikou, robia aktivity typické pre sociálno-psychologický výcvik (SPV), prichádzajú s vlastnými problémami, nápadmi či otázkami a ponúkajú vlastné pochopenie a pohľad. Tam, kde je to možné, podávajú pomocnú ruku. Zúčastňujú sa exkurzie v CPPPaP, besied s odborníkmi alebo klientami, bývalými úspešnými absolventmi, v rámci ročníkových prác kontaktujú a navštevujú zaujímavé osobnosti z oblasti psychológie či navštevujú rôzne psychologické zariadenia. K nim patrí aj Liečebno-výchovné sanatórium v Nitre (Kynek) či Centrum pre liečbu drogových závislostí v Bratislave (Petržalka).

V 40. ročníku krajského kola SOČ v školskom roku 2017/2018 nás reprezentovala a úspešne obhájila svoju prácu v odbore 17 Pedagogika, psychológia, sociológia žiačka III.A triedy Radoslava Rondová s názvom „Integrácia detí s Downovým  syndrómom vo voľnočasových aktivitách.“

V školskom roku 2016/2017 (39. ročník KK SOČ) to boli Dáša Illéšová (III.A) s prácou „Stres náš každodenný“ a Lucia Hasprová (III.C) s témou  „Drogová kriminalita u mladistvých.“

V školskom roku 2015/2016 (38. ročník KK SOČ)  obsadila krásne 3. miesto Liliana Stesňáková z III.C triedy  svojou prácou s názvom „Vytváranie asociácií v mladšom školskom veku“  v odbore 17 Pedagogika, psychológia, sociológia.

Maturitné zadania majú dve časti. Prvá úloha je zameraná na vedomosti a porozumenie, je v nej presne určený pojem, fakt, definícia, jav alebo proces, o ktorom má žiak preukázať svoje vedomosti, a je určená učebná pomôcka i spôsob práce s ňou, napr. schéma, mapa a opis, ilustrácia (prevláda forma monológu). Druhá úloha je zameraná na aplikáciu a analýzu. V nej sa presne definuje, čo sa od žiaka očakáva, napr. klasifikovať javy, udalosti, porovnať dva alebo viac javov alebo procesov, určiť príčiny alebo dôsledky jedného alebo viacerých javov či procesov a pod. K úlohe je určená aj učebná pomôcka (schéma, piktogram, mapa, literárny prameň, graf, karikatúra a pod.) a opis, čo má žiak urobiť (prevláda forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie). Zastúpenie v maturitných zadaniach má všeobecná psychológia (vrátane vývinovej), psychológia osobnosti a sociálna psychológia.

 

Hodnotenie: Každá úloha maturitného zadania sa hodnotí stupňom prospechu 1 až 5. Hodnotením maturitnej skúšky zo psychológie bude stupeň prospechu, ktorý vznikne ako vážený priemer stupňov prospechu z odpovedí na jednotlivé úlohy maturitného zadania. Váha hodnotenia jednotlivých úloh je 2 : 3. Pri výpočte váženého priemeru sa používa vzorec

pričom z je po zaokrúhlení výsledný stupeň prospechu a zi je stupeň prospechu za úlohu č. i. Čas na prípravu a odpoveď je 20 minút, pri žiakoch so zdravotným znevýhodnením 30 minút.


Cieľové požiadavky na maturitu zo psychológie:

http://www.statpedu.sk/files/articles/nove_dokumenty/cielove-poziadavky-pre-mat-skusky/nove_final/psychologia.pdf

Tézy na maturitu zo psychológie

tézy-maturita-psychologia